Všetky farby kvantového zapletenia. Od mýtu o Platónovej jaskyni, cez synchronicitu Carla Junga, až po holografický vesmír Davida Bohma. - Kvantová fyzika odmieta materializmus a odhaľuje duchovnú zložku vesmíru. #707642

Kniha je rozdelená do troch častí. V prvej časti (Intuície) sa autor venuje najrelevantnejším hypotézam o falošnej realite vnímateľného sveta. Veľkí myslitelia predpokladali existenciu úrovne vedomia, ktorá presahuje hmotu. Túto myšlienku nájdeme v Platónovom „Mýtus o jaskyni“, v Berkeleyovej „Nemateriálnej teórii“ a tiež v „Psychológii formy“ (Gestaltpsychologie). Najautoritatívnejším zdrojom sú práce o „kolektívnom podvedomí“ a „Teórii synchronicity“ Carla Junga.
V druhej časti (Potvrdenia) autor popisuje elementárnym, ale podrobným spôsobom cestu kvantovej fyziky, od experimentu bariéry s dvoma štrbinami Thomasa Younga po javy superpozície stavov a kvantovej korelácie. Prostredníctvom týchto privilegovaných kľúčov je možné pochopiť kvantové zapletenie. V tretej časti (Perspektívy) autor popisuje teórie vyvinuté Davidom Bohmom o „kvantovom potenciáli“ o „implikovanom vesmíre a explikovanom vesmíre“ a o holografickom videní vesmíru. Všetko je vysvetlené s absolútnou jednoduchosťou, bez použitia matematických vzorcov a pomocou mnohých ilustrácií.
Ľudstvo od svojho počiatku chcelo preskúmať pôvod a zloženie vecí, zistiť ich fungovanie a ich dôverný účel.
Všeobecne používanou metódou je rozdelenie objektov na menšie a menšie časti a ich následná analýza pomocou všetkých možných postupov, od vizuálneho vyšetrenia až po chemické reakcie. Toto sa deje dodnes. Napríklad, ak chce vedec objaviť chemickú a fyzikálnu štruktúru žulovej kocky, rozloží ju na menšie a menšie kúsky, kým sa nerozdelí na jednotlivé atómy.
Ak však chce vedec sám preskúmať jednotlivé častice tvoriace atóm, čaká ho neskutočné prekvapenie. Žulová kocka sa chová ako kocka ľadu. Vedec vidí hmotu, ktorá sa stáva hmlou, vyparuje sa, zmizne medzi prstami. Pevná hmota sa stáva energiou, ktorá vibruje.
Jednotlivé častice sa transformujú na kolísavé vlny bez akejkoľvek ďalšej telesnosti.
Na subatomárnej úrovni hmota už nie je pevnou hmotou, stáva sa niečím iným.
Klamú nás elementárne častice. Vyzerajú ako pevné škvrny, ak ich niekto pozoruje, ale ak nie sú pozorované, správajú sa ako vibračné vlny.
Atómy obsahujú prakticky iba vákuum.
Na povrchu veríme, že sa hmoty môžeme dotknúť, vážiť, manipulovať s ňou a merať ju. Ale vo svojom najintímnejšom zložení sa hmota stáva vlnením prázdnoty, energie, informácií, vĺn alebo vibrácií. To, čo sa nám javí ako pevný materiál, vo svojej najintímnejšej podstate už nie je pevný materiál.
V tejto chvíli je zrejmé, že už nemôžeme hovoriť o jedinej realite. V závislosti na úrovniach pozorovania, od extrémne malých po nekonečne veľké, existuje veľa skutočností, všetky sú odlišné, ale všetky sú úplne pravdivé.